Murivo PORFIX po povodniach
Ak patríte medzi postihnutých povodňami a váš objekt je murovaný, je predpoklad, že následky na takejto konštrukcii nebudú katastrofálne. Hmotnosť a stabilita murovanej stavby je priaznivá, aj keď – ako všetko – má svoje limity. Skúšky, ako aj skúsenosti z predošlých rokov ukázali, že pevnosť takýchto vodou zaplavených tvárnic neklesne o viac ako 20 %, preto – pokiaľ boli návrh a posúdenie statiky stavby vykonané správne – niet sa čoho obávať. Treba však poznamenať, že musíme rozoznávať medzi pôsobením zaplavenia a deštrukčnou silou prúdu vody. Preto je pri pochybnostiach lepšie prizvať na obhliadku odborníka.
Pórobetónové murivo je všeobecne považované za veľmi nasiakavé kvôli svojej štruktúre (obsahu dutín), avšak nezabúdajme, že štruktúra vzduchových dutín je uzatvorená. Vďaka tomu je nasiaknutie postupné a obvykle trvá až 2 – 3 dni (stupeň prevlhnutia závisí od viacerých faktorov). Pozor na meranie vlhkosti muriva, vzhľadom na dostupnosť vlhkomerov a princíp ich funkčnosti (hrotové) sú výsledky značne nepresné – orientačné.
Pri zaplavení murovanej konštrukcie z pórobetónu možno povedať, že zhoršenie niektorých vlastností muriva je dočasné a pri jeho správnom ošetrení pretrvá bez poškodenia a po úplnom vyschnutí naďalej plní všetky svoje funkcie.
Po úplnom nasiaknutí muriva prvá časť sušenia trvá cca mesiac. Za tento čas sa vlhkosť pórobetónu dostane zhruba na úroveň zodpovedajúcu expedovanému materiálu z výroby. Samozrejme, rýchlosť vysychania závisí od vytvorených podmienok v interiéri – teplota, vlhkosť, cirkulácia vzduchu a vetrania (teda aj podmienok v exteriéri – teplota, relatívna vlhkosť). Pre dosiahnutie čo najnižšej vlhkosti v miestnostiach je potrebné čím skôr vypratať z miestností všetko premočené (nábytok, zariadenie a vybavenie), následne odstrániť a demontovať všetko, čo bráni odparovaniu vody, prúdeniu vzduchu – vysychaniu a zvyšuje vlhkosť v miestnosti (od dverí, cez kryty až po zásuvky… a v odôvodnených prípadoch aj otlčenie omietok?!). Zároveň začneme s vetraním – zatiaľ čo v teplom období postačuje intenzívne vetranie, snažíme sa dosiahnuť mierny komínový efekt zrýchleného prúdenia vzduchu, v chladnejšom, je treba prikurovať a v zimnom období štandardne kúriť. Pri kúrení nezabúdajme na nevyhnutné vetrania – na začiatku 5 minút každú hodinku. Výbornou pomôckou je použitie cenovo dostupných jednoduchých teplomerov s priestorových vlhkomerom, ktoré rozmiestnime po miestnostiach. Podľa nameraných hodnôt môžeme správne vykonávať potrebnú činnosť na reguláciu vlhkosti, ale bez dlhšieho podchladenia priestoru. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať miestnostiam ako pivnice, kúpeľne a pod., kde je zhotovená hydroizolácia. Po zaplavení táto funguje ako vaňa – zadržiava vodu vo vnútri a najmä v prípade, keď v miestnosti nie je kanalizačná vpusť, si odstránenie vody a vlhkosti v takýchto priestoroch vyžaduje zvýšenú pozornosť.
V prípade, že niektoré zariadenie musí ostať v miestnosti, prípadne s odstupom času už inštalujete nové, je pre dostačujúce prúdenie vzduchu potrebné zachovať medzeru minimálne 10 cm, pri väčších kusoch aj 30 cm a pri zostavách zariadenia aj 50 cm. Táto vzdialenosť by mala ostať zachovaná čo najdlhšie, cca do jedného roka, pričom tie väčšie sa s ustupujúcou vlhkosťou môžu zmenšovať. Pomôckou pre objektívne vyhodnotenie je opäť umiestnený vlhkomer.
Nesprávne alebo nedostatočné opatrenia a vysoká vlhkosť sa často najmä v chladnejších obdobiach prejaví plesňami. Ako obvykle sa prejavia najskôr na rizikových miestach, kde je nedostatočné prúdenie (rohy a kúty), alebo v miestach s horšími tepelnoizolačnými vlastnosťami (preklady a vence). Plesne odstránime obvyklým spôsobom a zintenzívnime opatrenia (teplota a prúdenie). Na trhu nájdeme aj mnoho zariadení na vysúšanie, ktoré by sa dali rozdeliť do dvoch základných skupín:
- zariadenia na pohlcovanie – separáciu vlhkosti zo vzduchu, ktoré nám najmä v zimnom období môžu čiastočne nahradiť vetranie,
- zariadenia na urýchlenie odparovania vlhkosti z konštrukcií a materiálov (max. do 40 °C, bez produkcie CO2!).
Pozor na príliš rýchle vysúšanie konštrukcií! Sprievodným javom pri vysúšaní sú aj objemové zmeny a následkom prudkých objemových zmien sú deformácie obvykle trvalé a nezvratné (praskliny a oddeľovanie jednotlivých vrstiev materiálov).
Súčasťou muriva je aj jeho povrchová úprava – omietky, obklady, stierky – často aj z netradičných materiálov. Následky sa obvykle dajú predvídať na základe použitých materiálov a hlavne spojiva. Dostupnosť produktov na trhu je široká a odporúčané postupy sa môžu značne líšiť, preto odporúčame jednotlivé prípady konzultovať s výrobcom. Všeobecne však možno povedať, že omietky s obsahom cementu patria k tým menej náchylným na deštrukciu, podobne ako keramické obklady, ktoré sú odolné, avšak uzavretý povrch znamená potrebu dôkladnejších opatrení pri vysušovaní. Naopak, niektoré menej tradičné omietky (napr. hlinené) sa odporúča odstrániť a po stabilizácii vlhkosti zrealizovať nanovo. Počas procesu vysychania sa môžu na povrchu (omietok alebo muriva) objaviť biele škvrny – mapy. Takto sa prejavujú soli vyplavené na povrch nachádzajúce sa v každom murovacom materiáli. Nezamieňajme si ich s plesňami, nakoľko postup pri odstraňovaní je odlišný! Soli po vyschnutí môžeme odstrániť mechanicky kefou. Exteriérové omietky sú obvykle odolnejšie proti vode, ak však so záplavami príde mráz, môže dôjsť k lokálnemu poškodeniu, ktoré po vysušení a spevnení podkladu možno opraviť maltou alebo stierkou.
Pri záplavách môže dôjsť k úniku rôznych látok a chemikálií. Tu je dôležité nepodceniť možné následky (deštrukcie či nezdravé prostredie) a informovať sa buď u pôvodcu látok, alebo u príslušného hygienika.
A na záver ešte poznámka k jednému z našich produktov – polomontovaným stropom. Pri tejto konštrukcii nie je úplne zaplavenie až také časté, no čo sa týka stability, situácia je trochu odlišná. Únosnosť stropných nosníkov, ktoré sú betónové, síce zostáva zachovaná a stropné vložky v tomto prípade pôsobia len ako výplň, ale zaťaženie stropu sa zaplavením môže podstatne zvýšiť. Pri hmotnosti vody 1 l = 1 kg nie je nasiaknutá voda v samotnej konštrukcii, ale aj vo všetkom zariadení spočívajúcom na strope, zanedbateľná! Opäť tu platia bezpečnostné rezervy, ale vzhľadom na charakter konštrukcie je v tomto prípade na mieste obozretnosť. Preto nezaškodí aspoň minimálne podstojkovanie takto postihnutej konštrukcie, následné odľahčenie (minimálne vypratanie trvale znehodnoteného zariadenia a vybavenia) a následné prizvanie odborníka.